| Lyžovačka - Kubínska Hoľa Správa z terénu - (18. apríl 2003) |
Moje nohe drevenieDobrý deň. Hlásim sa vám z miesta zvaného Záhradky neďaleko Dolného Kubína, kde sa prednedávnom zhromaždila partia zanietencov pre lyžiarske športy, aby otestovali tunajšie lyžiarske vleky, podnebné podmienky a požičanú lyžiarsku výstroj. O svojich dojmoch a zážitkoch sa s nami podelí priamy účastník tejto výpravy - pán Peter Strmysvah.Pán Peter, môžete nám trochu priblížiť atmosféru tejto akcie? (p Peter): Pravdaže. Už sa to pomaly stáva tradíciou, že na víkendovky cestujeme aspoň dvakrát dlhšie ako by sme mohli. Výnimkou v tomto smere nebol ani tento transport, keď po zmeškaní vlaku, vystúpení na nesprávnej zastávke (pozdravujem pána sprievodcu), asi hodinovej obhliadke nočného mesta z okna MHD a nekonečného borenia sa polmetrovými závejmi sme napokon dorazili do našej pekne vyhriatej chalupy, kde nás už s úsmevom očakával horúci čaj (a zopár ľudí, ktorí ho pripravili).  Večerný program, ako aj rozhovory boli úžasné a každý s napätím očakával nasledujúce ráno, keď konečne vyrazíme do hôr. Ehm, teda na kopec. Počasie bolo samozrejme senzačné a nič nám už nebránilo, aby sme na chrbát zobrali vercajg (rozumej lyže) a pobrali sa hľadať to lyžovisko. Za pár hodín sme sa tam stihli dosýtosti vybujačiť a do chaty sme sa poniektorí dotackali poštyroch a dokonca aj my, ktorí lyžujeme pravidelne každý uhorský rok sme si necítili vlastné nohy. Preto sa hádam nikto nemusí pozastavovať nad tým, že našou hymnou sa stal slávny šláger od Kopytovcov: „Moje nohe drevenie“ a ktorá pomerne rýchlo vyradila z nášho rebríčka Top 10 hymnu „Rýchlik na tretej koľaji“z vlaku, ktorým sme docestovali. Večer bol opäť skvelý a veľmi sa mi páčila hra (Hm, hra. Tu už prakticky išlo o život), keď sme sa rozdelili do dvoch súperiacich tímov a snažili sa presvedčiť tých druhých o ne/pravdivosti Biblie. Bol som na strane skeptikov a naozaj oduševnene sme sa snažili presvedčiť tých Kresťanov, že o svete nič nevedia a mali by sa nad sebou zamyslieť, veď je to trápne. Vďaka Bohu nikto nám neuveril a neodstúpil od viery v Ježiša Krista. Naopak, myslím, že nás to upevnilo a došli sme k záveru, že kým človek nechce a nepripustí si, že je to s Ježišom naozaj pravda a tvrdošijne zastáva svoje názory, tak je to naozaj stratený prípad. Po tomto priam súdnom procese sme sa šli odreagovaťdo nočnej tmy. Načo sú komu lyže, keď stačí mať obyčajný sáčok do odpadkového koša. Šialená jazda, smrť v očiach a modriny na zadku nám toho boli dostatočne jasným dôkazom. Ono tých dôkazov mohlo byť podstatne viac, nebyť nášho fotografa - „profesionála“. Ja naozaj neviem načo mu je taký drahý foťák s toľkými tlačidlami, keď mu celkom stačí aj s jedno - tlačítko „CLEAR“. Ale inak ho máme stále radi...Prepáčte, že Vám skáčem do reči. Vidím, že je ešte veľa vecí, ktoré by ste nám chceli povedať, ale náš čas je obmedzený. Čo by ste odkázali tým, ktorí tam neprišli? (p Peter): Vy, ktorí ste tam neprišli, ste o niečo prišli a my, ktorí sme tam prišli, sme zase prišli o niečo, o čo možno neprišli tí, ktorí tam neprišli................Ďakujem Vám za rozhovor. (p Peter): Vďačne.
Pre Spravodaj VBH a internetový portál zilincania.szm.sk: Peter Paľa - celkom zdrevenený. Pozri si fotky Úvodná stránka |
||
|
||