| Discovery weekend (14. - 16. Marec 2003) |
|
O objavoch žilinských na Orave (Alebo subjektívny pohľad jednej zúčastnenej)  Discovery víkendu predchádzala neuveriteľná mediálna kampaň. Nemala som sa čo čudovať, keď sa na stanici v Žiline stretla chasa internetových maniakov a zopár báb, ktoré na nátlak všetkým neznámeho Ph-faktora, povolili a súhlasili s účasťou na výlete. Ale...predsa som sa čudovala. V zálohe som okrem čudovania mala aj očakávanie, a to nielen na tú ospevovanú chatu na Orave, ale aj na objavy, ktoré som chcela urobiť v "mojej" práci pre Krista.Na počudovanie, objavmi sa začal už príchod na chatu. Opravujem: pred chatu. Verím, že to nebolo skrytým zámerom majiteľa inak romantickej chaty, ale umožnil nám nefalšovaný dotyk s marcovou Oravou zhruba hodinovým státím pred chatou. Ešte že je pred chatou taký neuveriteľný kopec, po ktorom sme museli vyliezť. Neviem ako iní, ale ja som sa po tom horolezeckom výkone potila ešte pol hodinu. Neskutočnú zimu aspoň psychologicky zmiernili palacinky, ktorých sa mi dostalo hádam len pre moje hnedé oči. Naozaj nikdy by som nepovedala, že sa budem tak veľmi tešiť, keď uvidím Faktora (samozrejme s kľúčmi), ale stalo sa. Piatok večer sme sa, okrem rozmrazovania, zaoberali zoznamovaním. Pozerali sme sa na šikovne spracované fotky z nášho detstva a nikto neskrýval svoj úprimný údiv nad tým, ako sa s takými peknými deťmi škaredo zahrala puberta. Údiv sa ale rýchlo vyparil, presne tak, ako čaj. Večer sa klasicky ukončil hrami "Na slepú babu" a "Kto skôr zaspí". Iní aktivisti hrali na gitarách, na nervy a niekto sa, čuduj sa svete, zapodieval aj unom.Sobota bola skutočne dňom objavov. Skupinové aktivity ako "Nájdi chleba z raňajok" alebo "Kde je to drevo" sa skončili, keď Faktor zahájil hru na geometrické tvary. Presnejšie, šlo o odhaľovanie našich duchovných darov pomocou strihania a lepenia kruhov, štvorcov a trojuholníkov a ich vzájomnej závislosti na používaní v našich životoch (...až ma tá veta vyčerpala). Na dosiahnutie objektivity sme si mali so sebou priniesť testy vypracované našimi duchovne najbližšími. Stretnutie sa s lepidlom po rokoch nenechalo na seba dlho čakať, ale to nenechali ani výsledky nášho objavovania. Neviem ako moji spolu -objavitelia, ale ja som vo svojom živote neodhalila prevratnú zmenu v práci na vinici. A to som aj rada, lebo som bola uistená v tom, čo je už rozbehnuté. Každý sa ale isto zamyslel nad svojim životom a nad tým, čo po škole. A to je dobré, len aby "skutek neutek".V sobotu večer som si z večerného programu skoro nič neužila, leda tak popáleniny na rukách, z môjho kuchárskeho šarlatánstva. Bolo však zaujímavé sledovať zvyšok sveta hrať sa hru "Dotkni sa toho, komu sa chceš dnes za niečo poďakovať (ospravedlniť a pod)". Bola som príjemne prekvapená, keď som videla, že každý bol za niečo vďačný. Potom nasledovala Yohanka a rozprávanie o sebaprijatí a sebahodnotení. Teda aj trochu testovanie.Po výdatnej téme bolo treba vybiť prebytočnú energiu. Samozrejme čím iným ako povestným sáčkovaním na sneho- blate pod názvom "Radšej sa vyhni stromu!" (šampiónky v tomto športe: Yohanka a Lucus). Ja som sa tejto modriny- zabezpečujúcej aktivite vyhla. Úprimne povedané - mala som dosť zo strašného kriku, čo vydávali, nechutne sa totiž zarezával do mojich kostí (...ako keď pozeráte Hitchcockov horor). Vybláznení do modra sa osadníci chaty vrátili a pustili sa naberať pudingovú energiu. Tá niekoľkých posilnila na nasledujúci zápas v une či mankale alebo na zopakovanie si hier z predchádzajúcej noci.Nedeľa je na takýchto skvelých akciách dňom plným upratovania a smútku z blížiaceho sa konca. Nebolo tomu inak ani v našom prípade. Nakoniec sme si kvôli prebytku času urobili romantiku v zatemnenej chate a po pár záverečných slovách sme sa vybrali spä/ať na útulné žilinské internáty. Cestu do Dolného Kubína sme si zabezpečili pešobusom a spevom. Po sardinkovskej ceste vlakom do ZA sme sa rozlúčili a bol koniec...Hej, počkať, to nebol koniec! To bol len začiatok (nových vzťahov a verím, že pre mnohých aj začiatok využívania duchovných darov v praxi).Za prípadné domotanie priebehu príbehu sa ospravedlňujem, ale moja pamäť je ako lož, má krátke nohe... Sláfka Pozri si fotky Úvodná stránka |
||
|
||