>

Svedectvá dvoch bývalých študentov
Školy pre pracovníkov s mládežou - 2004/2005

1|||

ŠPM som začal navštevovať v roku 2006. Veľmi som sa na to tešil, keďže v skupinke, ktorú som v tom čase navštevoval, boli traja chalani, ktorí ŠPM tak isto prešli a veľa sme sa o tom rozprávali.

Počas štúdia som si uvedomil, koľko úžasných ľudí žije v našom blízkom okolí, v našom senioráte a ako málo ich poznáme. Tiež ako veľmi hľadáme svoje a nie Jeho. A ako málo si navzájom pomáhame. Vzplanula v mojom srdci túžba, aby sme neostávali uzavretými v našich zboroch, ale išli von a stretávali sa s inými mládežami, podporovali sa navzájom, zdieľali sa a prinášali si navzájom ovocie milosti, ktorou nás Hospodin obdaril.

Zoznámil som sa s niekoľkými mládežníckymi vedúcimi v našom senioráte a začal som navštevovať ich mládeže a vnímať ich potreby. V decembri 2007 som prišiel do Rankoviec. O tri týždne neskôr som spolu s ďalšími ľuďmi navštívil Rankovce druhý krát a už po mládeži cestou domov som si uvedomil, že Pán Boh ma povolal k službe na tomto mieste. Nevedel som ako, ani čím, no vedel som, že Boh zasadil do môjho srdca vášen a lásku zostať a byť použiteľnou nádobou. Sme si navzájom ovocím, a tak ako som mohol prostredníctvom neho byť ovocím ľuďom, tak sú títo úžasní ľudia ovocím pre mňa!

Program ŠPM ma posunul vpred, obohatil a naučil ma mnohým veciam. Prijal som cez neho veľa nových skúseností a požehania.

Preto som tento program odporučil aj ďalším mladým ľuďom z Rankoviec. Niektorí už týmto programom prešli a niektorí sa ho zúčastňujú práve teraz. Vidím na ich životoch a ďakujem za to Bohu, že aj im je prínosom. Hospodin ich obohatil cez službu ŠPM. Na druhej strane práve oni sú prínosom a požehnaním tým, ktorým slúžia! 

Maťo |||


2|||

Prešli asi dva roky odkedy som v dôsledku neurologického ochorenia musel prestať s aktívnou službou v oblasti hudby. Napriek tomu, že som sa modlil za nejakú oblasť do ktorej by ma Boh povolal, odpoveď neprichádzala. V septembri 2004 mi Ján Vecan ponúkol zúčastniť sa na ročnom kurze pre vedúcich mládeže ŠPM. Nevedel som s istotou, že je to pre mňa to pravé, ale napriek tomu som si povedal, že to skúsim. Nebol som v pozícii mládežníckeho vodcu a tak som si v prvých mesiacoch pripadal trochu mimo.

Už počas trvania ŠPM som dostal ponuku viesť mládežnícku skupinku. Nechal som si asi dva mesiace na rozmyslenie. Nechcel som skočiť bezhlavo do niečoho, v čom som nemal istotu, že je to Boží plán pre nasledujúce roky. Ako to už pri chodení s Ježišom zvykne byť, skladačka do seba začala zapadať a ja som po dvoch mesiacoch strávených na modlitbách prijal vedenie skupinky niekoľkých chlapcov.

Krátko po skončení ŠPM sa na mňa zrazu nahrnulo toľko mládežníckej práce až som začínal mať pocit, že som zamestnancom cirkvi na plný úväzok. Po niekoľkých týždňoch som si však uvedomil, že potrebujem niektoré veci nechať tak a rozhodol som sa, že si vezmem na zodpovednosť len skupinku a mládežnícky misijný klub.

ŠPM bola pre mňa vynikajúcim časom prípravy na túto službu z dvoch dôvodov. Prvým bol samotný obsah štúdia, ktorý ma posunul veľmi dopredu. Druhým bolo to, že som bol v spoločnosti omnoho skúsenejších ľudí, ktorí mali dlhoročné skúsenosti s mládežníckou prácou.

Som Bohu veľmi vďační za tento čas a som presvedčený, že to bol rok, ktorý bol zlomovým v mojej službe.

Karol László |||


3|||

Obdobie týchto desiatich mesiacov bolo pre mňa výnimočným a nezabudnuteľným.

Moje meno je Dušan Maršala Jr. Pochádzam z malého mestečka na východnom Slovensku zvanom Sabinov, kde som slúžil dorastencom v miestnom zbore. Moja účasť v programe SEM AKADÉMIA SIEŤe (ďalej už len ŠPM) 2004/2005 bola pre mňa veľkým povzbudením. Bola trošku iná od ostatných účastí spolužiakov v mojom ročníku, lebo pre mňa znamenala zmenu bydliska. Vo svojich devätnástich som sa presťahoval do Žiliny, kde ŠPM prebiehal. Keďže študijný program ŠPM spočíval v stretnutiach raz do mesiaca na pár dní, stretnutiach skupiniek a osobnom štúdiu, začal som aj pracovať v miestnej službe študentom stredoškolákom.

Každé z týchto stretnutí ŠPM bolo niečim výnimočným. Jednak preto, že spoločenstvo ľudí, ktorí sme sa stretávali bolo veľmi dynamické a všetci študenti boli odo mňa starší, tak som sa od každého učil.

Osobným prínosom pre mňa bol určite pohľad na osobu Pána Boha, Ježiša. Reálnejšia, detailnejšia predstava toho ako to bolo, keď bol Ježiš na zemi. Pohľad na cirkev ako celok. Nadchnutie pre záchranu stratených ľudí a zároveň zameranie sa na ľudí, ktorí sa už pre život s Ježišom rozhodli. Nielen obnovenie vzťahu s Ježišom, ale až bytostné uvedomenie si, že ho mám rád. V čom určite nemalú úlohu zohrali Danny, Peťo a ostatní učitelia, ale ako som už spomínal, aj všetci ostatní spolužiaci. Na tieto stretnutia som sa tiež veľmi tešil, kvôli tomu, že jedným z mojich spolužiakov bol môj otec.

Práca v miestnej stredoškolskej službe bola celá o tom, že som trávil čas so študentmi rôznymi spôsobmi. Ako tím sme túžili vidieť ako Boh mení stredoškolákov v Žiline. Veľmi veľa času som strávil na miestnych stredných školách a gymnáziách ako lektor a prednášal študentom na témy AIDS, sex, vzťahy, alkohol, drogová závislosť. Taktiež som bol časťou tímu, ktorý produkoval večerný program plný živej hudby, médií a siedmych biblických princípov so zámerom naučiť sa žiť, pod názvom Kecy klub. Súčasťou služby stredoškolákom bola aj stredoškolská kaviareň KOMPAS Café, kde som trávil čas ako čašník.

Tým, že som v minulosti študoval hudbu aj v tejto oblasti som spolu so Staňom Majerskím, Dawsonom a Hudsonom Jonesom ostal aktívnym. Teším sa, že aj počas tohto obdobia Pán Boh konal v životoch mnohých stredoškolákov.

Cez všetko to, čím som prešiel počas ŠPM a v službe stredoškolákom v období 10 mesiacov ma Pán Boh učil mnohým veciam. Veľmi dôležité sú motívy, s ktorými do služby vstupuješ. Žiadna vec nemôže byť dôležitejšia ako tvoj osobný každodenný vzťah s Bohom. Ak sa sústredíš viac na program ako na ľudí, minul si sa cieľa. Potrebuješ mať v živote priateľa, ktorému sa zodpovedáš v každej oblasti.

Som veľmi vďačný, že mi Pán Boh dovolil stráviť týchto 10 mesiacov takto. To čo som sa naučil má vplyv na moje každodenné rozhodnutia.

V Žiline 4. februára 2006

Dušan Maršala Jr.|||