V kráľovstve naruby

24. Mar | Maruška | Články | Príbehy | KPM

Predposledný marcový víkend za uskutočnil 22.ročník Konferencie pre pracovníkov s mládežou, KPM 2015, s názvom Kráľovstvo naruby. Ako vždy, aj tento rok sme sa v prípravách veľa modlili a premýšľali, čo má Pán Boh na srdci a čo by sme sa spolu mohli naučiť.

Postupne sme videli smerovanie, ale mali sme na mysli konkrétnu tému a konkrétneho rečníka, ktorý je veľmi zaneprázdnený, pohybuje sa medzi kontinentmi a vedie 300-členný tím. Ale keď sme Davovi Pattymu, prezidentovi misionárskej organizácie Josiah Venture napísali, odpísal, že KPM miluje a veľmi rád s nami v marci strávi štyri dni.

Tento rok sme pracovníkov s mládežou pozývali do Kráľovstva. Premýšľali sme o tom, aké sú naše inštinkty a či nás niekedy neklamú...Čo ak ešte stále existuje poznanie a skutočnosti o Božom kráľovstve, podľa ktorých sa nám funguje tak neprirodzene, že ich radšej ignorujeme? Vyzvali sme ľudí zabudnúť na “počuli ste, že bolo povedané” a pripraviť sa na Ježišove: “ale ja vám hovorím…”

A s radosťou sme pozorovali, že sa to dialo. Zamerali sme sa spolu na Ježišove reči na vrchu (Matúš 5.-7. kapitola) a verš po verši sme odkrývali 7 tajomstiev Kráľovstva – že doňho vstupujeme cez pokánie a vieru, že v ňom starosti nie sú prípustné, že Ježiš nechce aby sme posudzovali. Rozmýšľali sme aj nad pokladmi a klopaní, prosení. A nakoniec sme porozumeli, že musíme zomrieť, aby sme mohli žiť.

Vyučovanie bolo hlboké a relevantné, uctievali sme spolu s kapelami ako Hmla, Tretí deň, Draho Poloha a Hudson Jones, EVS band, noXcuse a pre účastníkov KPM sme pripravili 22 výborných seminárov, aby mohli byť trénovaní a inšpirovaní v rôznych oblastiach. V sobotu večer sme skúsili niečo nové: 700-člennú mládež. Oponu sme zatiahli a celá technika zostala za ňou. Chceli sme našim kamarátom ukázať, že Kráľovstvo nepotrebuje veľkú výpravu, svetlá, zvuk, videoprojekciu. A bol to krásny čas.

No a v nedeľu sme urobili poslednú vec naruby. Keď ľudia prišli na ranný program, oznámili sme im, že ideme do kostola. Pol roka sme boli dohodnutí s miestnymi zbormi Cirkvi bratskej a Evanjelickou a spolu s farármi sme chystali záver KPM na nedeľných Bohoslužbách. Bola to vízia, ktorú nám dal Pán Boh, aby sme milovali cirkev a učili aj ľudí na KPM ju milovať. A vďaka Pánu Bohu za to, čo sa dialo. Bolo to milé, meniace, “kráľovské”. Vstupovali sme do Kráľovstva v kostoloch a naše srdcia boli menené.

Sme veľmi vďační. Dobrému Pánu Bohu a všetkým, ktorí pomáhali, budovali Kráľovstvo a aj tým, ktorí prišli a nechali sa meniť. Bol to ozaj výnimočný rok.

A ešte pár postrehov od ľudí. Keď sme sa pýtali: Na tohtoročnom KPM sme sa učili ako žiť v Kráľovstve. Ak bol počas KPM moment, keď si to zažil a cez pokánie a vieru vstupoval do Kráľovstva, kedy to bolo?

Bolo veľa chvíľ, kedy som cítila Božiu prítomnosť. Najintenzívnejšie to bolo, keď Pán Boh vo mne zlomil najväčšiu neistotu, týkalo sa to smrti môjho ocka, ktorý mi zomrel pred 1 a pol mesiacom a nevedela som čeliť veľkým úzkostiam, ktoré sa od toho dňa stupňovali až ma dokázali skoliť a nevedela som sa viac sústrediť na veci Božie. A som veľmi Bohu vďačná že ma mohol očistiť a vytrhnúť z rúk zlého a všetkej neistoty, ktorou ma diabol stále zamotával do smútku a do najväčšej mojej bolesti. Teraz však môžem byť slobodná a nemusím sa báť zlého, pretože mám najväčšieho ochrancu… a tým je náš milostivý Boh.

Keď mal Tretí deň chvály, ale aj tak každý deň keď človek sedí a počúva, čo mu Boh hovorí a myslí si že v tom som zlyhaj aj v tom, a Pán Boh práve vtedy hovorí, milujem ťa a nezáleží aké chyby robíš, poď ku mne, chcem ti odhaliť čo je moje kráľovstvo, poď vstúp do neho, zapri seba, nerob to čo ti je prirodzené ale rob to čo je oslavou Boha a vtedy môžeš moje Kráľovstvo prežiť už tu na zemi.

V momente, keď som sa rozhodol podľa toho urobiť krok v kaplnke, keď som sa opäť v tomto čase rozhodol, že chcem stále slúžiť, i keď som prestal vnímať ovocie.

Bolo to po jednom večernom programe, kedy som si mohla uvedomiť, že svojím konaním a rečmi človek ubližuje okoliu, keď nepremýšľa, čo vraví.

Keď mal Dave tému o ustarostenosti, tak hovoril jednu veľmi zaujímavú vec o tom, ako máme vo zvyku byť veľmi ustarostení o všetko možné, čo sa hádam ešte ani nestalo. A potom povedal, že milosť Kráľova sa obnovuje každý nový deň, a že na ten deň, pre ktorý som ustarostená je už pripravená milosť. Že nemusím sa tým trápiť a sužovať sa kvôli tomu. Zasiahlo ma to v momentálnej situácii, kedy končím školu, riešim budúcnosť a naozaj neviem, že čo bude.

Nebol to konkrétny moment, bolo to viac takých tichých chvíľ, keď mi Pán Boh ukazoval na to, ako mám žiť a viesť mladých ku Kristu. Najviac sa mi páčilo to, že dokážem budovať Božie kráľovstvo aj cez utrpenie a pohanenie, ktoré momentálne v škole zažívam.

Najviac, čo som to zažila, bola to scénka Natálky a Róberta o tom ako pozerali svoj príbeh, že čo zažili na zemi. Ako Róbertove video v “TV” bolo živé, smerujúce niekam, nebolo nudné, ale bolo zaujímavé, že svoj život nepremárnil na zemi len nudou, nič nerobením, nezameriaval sa na seba, na službu sebe ako Natálka….ale bol poučením že aký dopad môže mať čo len jeden rozhovor vo vlaku s človekom, ktorého nepozná. husiu kožu som mala z toho. Krásne to zahrali. Som naozaj sa cítila ako v kráľovstve, že to čo robíme, službu, že nebude niečo zapominuteľné, ale verím, že raz sa budeme na svoje životy pozerať a že si povieme, že naozaj strácať svoj život pre Krista, že to bude bolieť. Ale keď to tak vezmeme, prinesie nám to nakoniec život. Nám i tým, ktorým sme slúžili.

Poznámka: Odkazy na kompletné albumy z KPM nájdete na konci článku.

 

Galéria